Reklama
 
Blog | Sociologie FSS MU

Škola ako commons

Sídlisko Ťahanovce je typické funkcionalistické sídlisko postavené koncom osemdesiatych rokov na okraji mesta Košice. Napriek tomu, že tu býva viac než dvadsaťdvatisíc ľudí, verejný priestor nehýri životom. Väčšina ľudí trávi svoj čas mimo sídliska, čo spôsobuje nielen pravidelné zápchy na jedinej prístupovej ceste do centra, ale taktiež nedostatok vzťahu k verejnému priestoru. Záujem o verejný priestor je pre mnohých zúžený na možnosť zaparkovať svoje auto čo najbližšie k bytu, ale nájde sa tu samozrejme aj veľa takých, ktorým na sídlisku záleží a aktívne sa snažia o jeho zveľadenie.

Nielen verejný priestor, ale aj mnohé verejné inštitúcie sú pritom odkázané na pomoc občanov. Tento vzťah vzájomnej pomoci je však často založený na nevyhnutnosti a existuje v rámci tradičných inštitúcií a hierarchií. My, iniciátorky projektu ŠAK / škola a  komunita, preto vnímame potrebu novej formy spolupráce medzi verejnými inštitúciami a aktívnymi občanmi, pretože v tomto vzťahu vidíme obrovský potenciál nie len pre zveľaďovanie verejného priestoru, ale aj pre budovanie občianskej spoločnosti.

Rola školy

Na začiatku bola myšlienka, že škola ako inštitúcia má skvelé dispozície verejného priestoru a materiálnych zdrojov, ktoré môže ponúknuť verejnosti. Často sa však stáva, že je škola veľmi dobre uzavretou pevnosťou za ktorej hradbami sa odohráva posvätný akt výchovy detí. Verejnosť je do školy vpustená väčšinou len pri príležitosti opráv nedostatkov ako je maľovanie tried či lavíc, ktoré by si škola z dôvodu podfinancovania sama dovoliť nevedela. Škola má však aj oveľa aktívnejšiu rolu v komunite, ktorá sa v každodennej realite opomína. Škola ponúka každodenný kontakt veľkej časti obyvateľov sídliska – rodičov, žiakov, prípadne učiteľov a stáva sa tak jedným z posledných miest na sídlisku, kde existuje komunita. Okrem toho je školský dvor populárnym miestom športu pre celé sídlisko napriek jeho oploteniu a zamknutej bráne.

Commons je zdieľanie

Východiskový bod pri hľadaní novej formy zlepšenej kooperácie medzi školou a verejnosťou je pre nás koncept commons. Commons, ktorý sa zvykne prekladať ako obecne zdieľané statky nie je v tomto prípade nutné dotiahnuť do absolútnych dôsledkov. Ide nám skôr o zmenu chápania verejných statkov (napr. školy, ktorá je v tom mieste k dispozícii), na zdieľané, a to jednak ich fyzickým zdieľaním, ako aj zdieľanou zodpovednosťou za ne. Kľúčom projektu je dosiahnuť pochopenie, že zodpovednosť za spoločné prostredie je zdieľaná a nie verejná, teda odcudzená od obyvateľov anonymnej moci štátu či obce. Školu takýmto spôsobom môžu zdieľať obyvatelia spolu so žiakmi v prípade poobedňajších aktivít, miestni obyvatelia, ktorí majú záujem niečo spoločne tvoriť, konverzovať v cudzom jazyku, budovať komunitnú záhradu či športovať na školskom dvore. Zdieľaním tak prispievajú k materiálnemu zveľaďovaniu majetku a omnoho širšou ponukou poobedňajších aktivít, či neformálneho vzdelávania, ktoré sa vďaka komunitnému životu v tejto škole vyskytne.

Škola ako agora

Škola však môže ponúknuť ešte viac. Aspoň jej časť má predpoklad stať sa agorou, tým mýtickým miestom verejnej sféry, kde sa tvorí spoločnosť. Napojenie na školské prostredie teda vnímame ako začiatok budovania aktívnej širšej komunity na sídlisku. Ako výpovedný aktér môže škola nie len naladiť formu diskusií či rozhovorov, ale zároveň aj poskytnúť fyzický zdieľaný priestor na tieto rozhovory. Práve takýto fyzický priestor je nevyhnutný na budovanie demokracie, no v dnešných mestách a sídliskách ho nájdeme len veľmi ťažko. Aj kvôli tomuto nedostatku sa dnes komunity organizujú častejšie na sociálnych sieťach. Na Ťahanovciach existuje aktívna online komunita miestnych obyvateľov, kde sa okrem sťažností na fyzický stav sídliska vymieňajú tipy na kaderníctva, či organizujú zbery odpadkov v miestnom lese. Prepojenie tejto komunity v reálnom živote môže viesť k formovaniu záujmových skupín a zmenu uchopenia slova „politické“ v miestnom rozvoji. S otvorením školy sa teda zároveň tvorí verejnosť.

Príkladom môže byť spoločné angažovanie sa v otázke infraštruktúry pre cyklodopravu, ktorá sa z iniciatívy mestskej časti začne budovať v najbližších troch rokoch. Záťaž na hlavnú dopravnú tepnu do mesta je pre všetkých neúnosná, keďže jedinú možnosť verejnej dopravy na toto sídlisko predstavujú autobusy, ktoré nemajú prednostný pruh. Rozvoj cyklodopravy by pomohol situáciu aspoň sčasti odľahčiť. Ako poznáme cyklistické hnutia v iných mestách (Auto*mat, Brno na kole), rozvoj cyklistiky často štartuje komunitný nádych pomerne úzkej skupiny ľudí. Škola tu môže ponúknuť komunitný priestor pre vznik a udržanie tohto hnutia, jej priestory tiež môžu slúžiť aj ako komunitná cyklodieľňa, kde obyvatelia zdieľajú nástroje a know-how o oprave a údržbe bicyklov.

Škola ako centralita

Posilnenie sociálnej pozície školy v komunite má tiež význam z pohľadu budovania sociálnej centrality, ktorou Henri Lefebvre označuje prináležitosť ľudí k centru mestského diania. Neexistencia tohto centra do veľkej miery spôsobuje nezáujem o verejný život, pretože skutočné stretávanie komunity môže vznikať len v tomto bode a okolo neho. Sídliskám typicky chýba centralita v tomto zmysle slova. Práve na sídliskách je prepojenie školy a komunity najviac potrebné, pretože tu má najväčší potenciál pri premene verejného priestoru a vytváraní sociálnej centrality. Je tiež dôležité podotknúť, že fyzická poloha a forma budovy školy tu hrá veľkú rolu. Škola na Ťahanovciach sa nachádza v centre sídliska a má tak prirodzenú predispozíciu stať sa sociálnym centrom. Nikto ku škole nemá ďaleko a dianie na školskom dvore denne pozorujú stovky ľudí zo svojich príbytkov. V neposlednom rade je dôležité definovať vzťah ŠAKu k existujúcim aktérom v komunite. Cieľom projektu totiž nie je vytvorenie novej reality, ale skôr podporenie dialógu medzi existujúcimi aktérmi a hľadanie novej spolupráce v prospech občanov. Aj z tohto dôvodu berieme verejné inštitúcie ako partnerov v zdieľaní. Mestské zastupiteľstvo alebo škola hrajú dôležitú úlohu v komunitnom rozvoji a iste majú zodpovednosť za zabezpečenie mnohých potrieb. Čo však týmto inštitúciám často chýba je možnosť zrozumiteľne komunikovať s obyvateľmi tak, aby dochádzalo k vzájomnému porozumeniu. Jednotlivci sa tiež často ocitajú v pozícii, keď majú chuť angažovať sa, ale nerozumejú mechanizmom zapojenia sa do vyjednávania. Z tohto hľadiska môže škola ako prostredie, v ktorom sa učíme, ponúknuť zručnosti a schopnosti, ako aj mechanické napojenie jednotlivcov na siete, ktoré v živote na sídlisku existujú. ŠAK je o hľadaní novej spolupráce, budovaní dôvery a vytváraní rôznorodej komunity na sídlisku.

 

Zuzana Révészová je absolventka magisterského programu

Zuzana Tabačková je architektka a urbanistka

Článek vyšel v čísle 9/16 kulturnýho obtýdeníku A2 a rovněž byl publikován na blogu ŠAK – Škola a Komunita.

Reklama